-edit-20240218180459.jpg)
(Pre správne pochopenie tohto príspevku odporúčam najskôr prečítať príspevok bezprostredne predchádzajúci. – pozn. autora)
Marec – mesiac knihy a zlých správ. Týždeň po obrovskom sklamaní z Břeclavi mám pocit že zažívam prvé de-javu. Základnú časť sme vyhrali bez jedinej porážky a na druhého máme náskok 5 bodov pred skúseným a zohratým párom Siebenstich/Hapl. Opäť sme blizúčko k celkovému prvenstvu, opäť nám stačí malý krôčik.
Viem, že by som na tento turnaj nemal ísť, ale znovu začínam so sebou vyjednávať. Za víťazstvo na záverečnom turnaji je 7 bodov. Ak v skupine vyhrame 2 zapasy (= 2 body) vyhrame ligu.
Dva zapasy vo volnom tempe zvladnem, hovorim si.
Celý týždeň som nedržal raketu v ruke a na kurte to tak aj vyzeralo. Forhend 60%, podanie 50%, backhend 0%. Naštastie Rado hrá famózne a drží nás nad vodou. V prvom zápase proti Paholík D./Markus máme 4:1 a vyzerá že v pohode získame prvý bod. Jemné poľavenie, pár rámov, pár pások, jemné autíky a začíname odznova 4:4. Rado drží servis a nakoniec vyhrávame 6:4.
V druhom zápase ideme proti páru Fuchs/Benkovský a je to ako cez kopirák. Za stavu 5:1 prichádza nezmyselný výpadok a razom je 5:4. Naštastie Rado opäť drží servis a tešíme sa z druhého bodu.
Sme spokojní a uvolnení - vyhrali sme ligu.
Druhé de-javu: Nevyhrali! V zákulisí sa dozvedáme, že vzhľadom na zmenu systému turnaja môže víťaz získať 8 bodov. Čiže ešte 1 bod nám chýba.
Pod tlakom nastupujeme na štvrťfinále proti náhradníkom Majda/Paholík. Súperov dobre poznáme. Obaja sú lepší tenisti ako ja v 100% stave. Majda mi dal naposledy 6:2,6:1 v semifinále dvojhrového turnaja na MŠKI, vrátil som mu to vo finále štvorhry ešte v ten istý deň. Paholík je bývalý závodný hráč s výborným forhendom. Pri mojej „forme“ a aktuálnom rozpoložení nemám ani nárok stáť na tom istom kurte. Napriek tomu prehrávame milosrdne 4:6.
Tretie de-javu: Stále nám chýba 1 bod, ale utešujeme sa že máme ešte jeden zápas. Dozvedáme sa však, že za tento je len 0,75 bodu takže aj keby sme ho vyhrali, tak nám to nestačí...
S Radom sedíme v šatni a cítime sa rovnako ako v pred týždňom v Břeclavi. Rado si nadáva za nejaké pokazené forhendy, ale vravím mu že to je hlúposť. Keby som bol v Januárovej forme tak ich všetkých zožerieme aj s topánkami. Prajem si aby som na tú biopsiu išiel o mesiac neskôr. Břeclav nám ušiel o jeden fiftín, liga nám uniká medzi prstami o 0,25 bodu...
Ako sa hovorí, na chudáka aj ten hajzeľ spadne.
Po horúcej sprche sa cítim trochu lepšie a idem do haly povzbudzovať kohokoľvek kto sa postaví proti Siebenstich/Hapl. V semifinále je to náš dobrý kamarát Sečkár s parťákom Puchoňom. Hrajú s favoritmi vyrovnanú partiu a predvádzajú naozaj skvelé údery. Začíname nesmelo veriť, že by to mohli dokázať. Za stavu 5:4 a 40:30 prichádza –
štvrté a posledné de-javu: Znovu sme jeden fiftín od víťazstva, znovu to nie je v našich rukách, znovu je matchboll nevyužitý...
Po sérii zhôd a výhod nakoniec Siebenstich/Hapl prehrávajú zápas 4:6 a my sa tešíme ako malé deti.
Vyhrali sme ligu – nie so šťastím, ale zaslúžene.
Najbližšiu dobu nechcem tenis ani vidieť. Neviem na koľkých turnajoch sa budem môcť ešte zúčastniť, ale teraz na to nemyslím. Veríme, že sme prelomili zlú karmu a všetko sa otočí.
Chcem trénovať. Chcem sa vrátiť. Chcem žiť naplno.