-edit-20240218180459.jpg)
Február nemám rád. Neznášam ho. Depresívny studený mesiac. Vonku vietor, potom dážd, sneh, poľadovica, hnusná kosa, všade tma. Rok bez tohto mesiaca by bol o 50% krajší, ešteže má iba 28 dní – asi za trest. Napriek všetkému prvý týždeň končí pozitívne – základnú časť Bratislavskej amatérskej ligy končíme bez prehry na 1. mieste, navyše sa mi podarilo prepracovať na čelo štvorhrového rebríčka Zasportujsiopen.sk – takže sa vytešujem a chválim sa každému, kto je ochotný ma počúvať J. 6.2. odchádzam na Kramáre, aby mi urobili biopsiu obličky. Neviem čo to je, ale každému lekárovi vysvetľujem, že 19.2. mám dôležitý celodňový turnaj, či budem dovtedy fit. Všetci múdro kývu hlavou, že v pohode. Tak aj ja som v pohode. Spať na nemocničnom lôžku je ako ležať v drevenom válove, kde sa robia jaternice pri zabíjačke prasiatka. Ráno sa naozaj cítim ako tá rozporcovaná ošípaná, a to ma ešte nevyšetrovali! Hovorím si, že tuto už ja spať teda nebudem. Nech mi odoberú tie vzorky a idem ja pekne domov. Konečne som na rade. Klik - klik. Tma. Ležím vo váľove („posteli“), oči vypúľené do stropu, bolí ma celý človek, nado mnou kapačka, nemôžem sa ani pohnúť. Každú chvíľu za mnou niekto chodí a pýta sa či mi je dobre. (Čo vám šije, ľudia? Komu by už bolo dobre???). Nehovorím však nič, iba kývnem hlavou. Po troch infúzkach začínam vnímať svet. Presvedčenie, že večer pôjdem domov som prehodnotil. Aj tak nemôžem chodiť. Návšteva manželky mi zdvíha náladu, tak ešte jeden deň tu vydržím – nech nežerem. Vlastne ani nejem kedže raňajky aj obed som zmeškal a na večeru som dostal 2 suche chleby a paštéku. Doma pookrejem, žienka sa o mňa stará ako o vlastného, stav sa mi zo dňa na deň zlepšuje – som optimista, do 5 dní budem fit ešte stihnem aj jeden tréning pred „Grandslamom“. Ale nie som. Som z toho frustrovaný, nadávam na lekárov. Čo si mysleli? Že na aký turnaj idem – šachový??? V sobotu mi ešte volá Dalo, že či nejdem hrať futbal bo ich je málo... 3 dni do turnaja a konečne nastáva zlepšenie. Oddychujem, ožarujem sa, robím všetko aby som bol do soboty hratelný. V piatok sa cítim dobre, ale netuším čo to urobí pri záťaži. Nezainteresovaný čitateľ si pomyslí, že iba úplný blázon by išiel hrať tenis a má pravdu. Tak som išiel. Po ceste si s Radom hovoríme, že keď to nepôjde tak ideme hneď domov. Chceme získať aspoň nejakých 35 bodíkov za účasť – nie je to veľa, ale pred 2 rokmi mi ušlo celkové víťazstvo o 12,5 bodu (jeden zápas) – už to nechcem zažiť. Štartovná listina vzbudzuje rešpekt. Je tu kopec búchačov, ktorých sme ešte neporazili. Za všetkých spomeniem iba 3 páry: Malčic/Bedřich – niekoľkonásobný víťazi celej série, Klimovič/Ševčík – víťazi prvých dvoch turnajov série, druhý v priebežnom poradí nám dýchajú na chrbát Baláž/Blizniak – bombardéri zo Sučian, víťazi v súťaži tímov 2010, finalisti posledného „Grandslamu“ a mnohonásobný víťazi turnajov na úrovni „ATP1000“ – (uroven vysvetlujem v prispevku 2010) atd... Taktika bola jasná, nebudem behať a hrať dlhé výmeny – 1-2 údery a koniec. Buď to padne, alebo nie. A ono to padalo. Prvé tri zápasy končíme so skóre 18:1 (6:0, 6:1, 6:0). Ani sa nám nechce veriť, že to išlo tak hladko. V poslednom zápase stojíme proti páru Malčic/Bedřich. Prakticky o nič nejde, ale chceme ich konečne poraziť. Na začiatku sme však príliš rozjašení a kým sa ukľudníme je 0:3. Opäť s nimi prehráme (3:6), ale zo skupiny postupujeme z 1. miesta. Tešíme sa, že dostaneme ľahšieho súpera, ale huuups. Klimovič/Ševčík prekvapujúco končia až na 3.mieste v skupine a už sa na nás vyškierajú z druhej strany kurtu. Sú favoriti, veria si, naposledy nas rozbili 6:2. V druhom geme brejkneme nebrejknutelného. Klimovičovi nejde prvy servis a dokonca vyrobi aj dvojchybu. Brejk však nepotvrdime. Aj v normalnom stave mam problem s podaním, teraz je to ešte horšie. Od tohto momentu si už na turnaji neuhrám ani jedno podanie. Našťastie ani Klimovič a za stavu 4:3 brejkneme aj Ševčíka. Ide podávať Rado a je nám jasné, že toto je naša veľká šanca. Na Klimoviča hráme neustále austráliu (stojím nalepený v strede sita) aby nehral Radovi na forhend (má ho slabší) a neustále skáčem do výmien ako JOJO. Taktika funguje dokonale a súper je zo mňa na prášky. Občas to do mňa napáli z celej sily a ja zahrám klinec, polorám alebo inú haluz. Cítim sa ako v bránke Insty proti FOFU. Pri našom „mečbole“ hrá Ševčík víťazní volej, ale triafa ma do rakety a už sa len smutne pozerajú ako loptička dopadá na ich stranu. Naopak my sa tešíme ako malé deti. Nielen že sme získali 140 bodov, ale pribrzdili sme aj nášho najväčšieho konkurenta v sérii. Na semifinále proti neskorším víťazom Baláž/Blizniak nám už nezostala para. Prehrávame hladko 2:6. Pri top forme by sme možno uhrali 4:6, ale na týchto borcov ešte jednoducho nemáme. Tak nabudúce... Unavení, ubolení, ale spokojní sadáme do auta a vyrážame smerom do BA. všetky vysledky a foto najdete na: https://www.tenisbreclav.cz/tenis/turnaje/BC_04_10_11.htm
3. miesto
pred SEMI...