-edit-20240218180459.jpg)
Povzbudený úspechom z minulého turnaja sa teším na štvorhru. Štvorhry milujem. Kým pre väčšinu hráčov je štvorhra len doplnková súťaž, u mňa je to presne naopak.
Zimná séria v Břeclavi má tento rok absolútnu prioritu. Pozostáva z 5-tich turnajov (Pohár republiky, Mikulášsky, Novoročný, Únorový a Masters). Pred 2 rokmi ešte ked som hrával s Jarkom (môj švagor, parťák a tréner v jednom) sme v celkovej sérii skončili tretí iba 2 body za víťazom. Na víťazstvo nám stačilo vyhrať 1 zápas na Masters, ale totálne sme to nezvládli a všetko sme prehrali. Ešte doteraz ma to máta a vždy keď doma pozriem na tú misu tak mám horko v ústach.
V prvých dvoch turnajoch sme s Radom skončili zhodne na 3. mieste, čo nám v priebežnom poradí stačí na 2. priečku. Vedú Klimovič/Ševčík s astronomickým náskokom 120 bodov, ak sa nič nepredvídané nestane tak to vyhrajú aj s prstom v nose. Naše ambície sú do tretieho miesta, ale nepríjemne sa na nás tlačia tradiční favoriti a niekoľkonásobní víťazi Malčic/Bedřich či Polách/Čuraj.
Súperov na okruhoch zvyknem zaraďovať do 3 kategórií: Búchači, Pinkači a Prehadzovači.
Títo štyria borci sú všetci Búchači a vo dvojhre by ma roztrhali na kusy. Našťastie štvorhra je úplne iný šport...
Sobota ráno nezačína dobre. Od 6:00 pobehujem po byte a balím veci – rakety, tenisky, uteráky, potítka... Adrenalín mi stúpa do žíl ako pred každým turnajom. Raňajkujem nakladaný encián z Liedlu. Chyba. Vôbec mi nesadol a polovicu času presedím na wecku. Snažím sa to zachrániť šumivým vyproštovákom. Do Břeclavi prichádzame bez nehôd – dopravných aj iných.
Všetko prehlušuje jedna správa – Klimovič nepríde! To znamená, že vedúca dvojica si nepripíše ani bod. Neviem ako ostaný , ale ja sa teším.
Navyše máme priaznivý žreb a v skupine sa vyhneme obom favoritom – Búchačom.
Prvý zápas sa ukáže ako kľúčový a po tuhom boji porážame kvalitný pár Lipták/Mrkvica 7:5. V povznesenej nálade si šupnem vajcový šalát tzv. „Vajčák“ s dvoma rožkami.
Veľká chyba. Znovu sedím na hajzli a nadávam si do debilov. Asi aj náhodný čitateľ si o mne myslí to isté, ale keď Vajčák je tak dobrýýý...
Napriek všetkému nasledujúce dva zápasy vyhrávame 6:1 a 6:3 a postupujeme z prvého miesta.
V druhej skupine prichádza k obrovskému prekvapeniu, keď Malčic/Bedřich nezvládnu posledný zápas a vypadávajú z boja o finále.
Na nás v semifinále čakajú starí známy Búchači – Polách/Čuraj. Máme im čo vracať. Ešte sme nad nimi nevyhrali a naposledy v Novembri nás rozbili 6:2.
V rozpinku cítim hernú istotu, trochu ma bolia kríže, ale v rukách cítim silu. Dokonca mi ide aj bekhend. Adrenalín mi pumpuje do žíl a som tak zvláštne uvoľnený – „Dajte mi FOFO“, blesne mi hlavou.
Je absolútne úžasné keď sa s parťákom na kurte ako sa hovorí „stretnete“. Nám sa to stalo v tomto zápase – Rado makal ako naspeedovaný Gonzales. Bum, bum, bum. Zrazu vyhrávame 5:0 a okoloidúci Malčic iba neveriacky krúti hlavou. Súper ešte zníži na 5:2, ale nás to už nemôže zastaviť. Zápas zakončím zrezaným bekhendom, ktorým som tak strašne znechutil Diega z Kolumbie na minulom turnaji.
Do finále sa prebojovala tiež dvojica Krajčír/Krajčír (inak záhoráci). Sme pokojní – v skupine sme im dali 6:3 – veríme si. Lenže prehráme si hneď prvé podanie a od tej chvíle stále len doťahujeme.
Hra sa nám nedarí, voleje nám chytajú, sú ako steny, hráme nervózne, nevieme zakončiť víťazné údery.
Za stavu 2:4 a 15:40 sme hotoví. Rado má na tvári zúfalý výraz a mne je od nemohúcnosti až do plaču. Ak dajú na 2:5 tak sme v totálnej riti. Obaja to vieme. Zakričím na Rada: „Šuko/ Ušák 2:5!“ V očiach sa mu na okamih zablysne pri sponienke na famózny návrat v zápase proti Búchačom – bombardérom. V tom zápase sme to dotiahli až do „tajbrejku“, dokonca sme mali matchball.
Znižujeme na 3:4 a idem podávať. Tri krát buchnem do lopty a 0:40. Ani neviem čo sa stalo. Kurva. Tak toto ne! Aspoň boju, Palo, keď už nehráš tenis. Od tej chvíle je to už len o vôli, bojovnosti a šťastí.
Kopcujem, lobujem, režem – a čakám kým Rado na sieti zakončí. 4:4.
Som stále v kŕči, ale Rado žije veľkým životom. Jediné čo hrám dobre sú voleje – na sieti sa naťahujem ako hajzľový pavúk. Za 6:5 idem podávať na víťazstvo.
Pokojne, pokojne... opakujem si dokola. Prehrám ho na nulu. Debil posratý.
Do tajbrejku idem naštvaný, čo mi pomáha. Začiatok je náš a prestrieľame sa až k dvom matchballom.
Za 6:4 podáva Rado. Z druhého podania sa dostáva pod tlak 6:5. Súperi si v pohode podržia servis a zrazu prehrávame 6:7 a čelíme matchballu my. Som na prášky a idem podávať. Zavriem oči a drbnem to tam – slabé podanie ale padá do kurtu. Súper je tiež nervózny a túto nahrávku nevyužije, Rado zakončuje volejom na site. Odpodávam ešte na 8:7 a podáva súper. Som na site a hovorím si, že po dobrom returne prebehnem nech sa deje čo sa deje. Prásk, bum.... a bežííím. Mám to na dlhú raketu, ale naťahujem snáď každú kostičku v tele a rámom to odohrám súperovi pod nohy. Je to stena, takže loptu chytí, ale pošle ju iba do autu.
Tešíme sa ako malé deti. Je to len druhý krát čo sa mi tento turnaj podarilo vyhrať a prvý krát s Radom.
Navyše sa dostávame na čelo priebežného rebríčka.
Rado v aute skonštatuje, že je s týmto dňom celkom spokojný. Neviem čo mu mám na to povedať, som šťastný ako blcha a už 4 hodiny som nemusel isť na WC...
Všetky výsledky aj priebežnú tabuľku si môžete pozrieť tu:
https://www.tenisbreclav.cz/tenis/turnaje/BC_03_10_11.htm